Thursday 2 August 2018

July 2018


Milujem ten pocit, keď ma slnečné lúče bozkávajú po tvári. So zatvorenými očami si predstavujem akoby to bolo len tak lietať niekde inde, než som. Keď ich znova otvorím, musím sa poriadne porozhliadať kde sa vlastne nachádzam a zaostriť, pretože mi slnko skoro vypálilo oči. Sedím na balkóne a premýšľam, čo so životom.

Napriek tomu, že je slnečno a ja tam rada sedávam, idem do vnútra. Čakám na Olíviu, ktorá ma prísť na "prázdniny" a bude so mnou po prvýkrát sama spať. Teším sa, veď je to už veľké dievča. Došla s plným kufrom potrebných vecí na jeden deň: Fíha Tralala 2x, tričká, ponožky, pyžamko, tri zubné pasty a rôzne kefky... Strávili sme spolu krásny večer pozeraním videí na YouTube a na moje prekvapenie sme sa výborne vyspali. Na druhý deň sme šli na výlet do mesta a poobede vymýšľali rôzne somarinky.

Dni utekali ako voda. Ani som sa nenazdala a sedela som vo vlaku do Trnavy za Erikom. Teda nielen za ním, ale v sobotu ma čakalo fotenie svadby v Modre. Človek nikdy nevie čo má čakať, ale táto svadba bola úžasná. Maličká, ale zato plná skvelých ľudí, na ktorých budem spomínať ešte dlho. (fotky z tej svadby TU) K tomu sa mi naskytlo ísť fotiť aj malé fotenia v TT tak som šla.

Konečne sa mi podarilo nejako presvedčiť Erika, nech si spravíme spolu nejaké fotky. Aj sa nám to podarilo a to dokonca dve fotky!!! No je to lepšie ako nič. Čas s ním ubehol veľmi rýchlo. Neskutočne. Ani som si to nestihla užiť a sedela som naspať vo vlaku domov, pretože ma čakalo veľmi veľa práce s fotkami. Nechcem aby ľudia za nimi museli dlho čakať + som šla fotiť ďalšiu svadbu v sobotu, tak som si musela kopnúť do vrtule.

Keď pracujem, nemyslím na to, že ma niečo trápi. Čo i len odložím fotoaparát alebo notebook, som myšlienkami ďaleko pri Erikovi. Neskutočne mi chýba a niekedy by som dala hocičo za to, aby sme boli spolu. Vtedy idú dni pomaly. Dokonca aj počasie mi doprialo si s ním poplakať. Niekoľko dní za sebou sme mali búrky, niektoré slabšie, iné silné. Vtedy stále vyberiem hromničku a zapálim ju. Robíme to tak od nepamäti, stále keď je búrka.

Moja sestra s bratom mali tento mesiac narodeniny, tak sme to spolu troška oslávili. Je to super zakaždým, keď sa rodina zíde a trávime čas spolu. Je to na nezaplatenie a ďakujem Bohu, že sme tu všetci a zdraví. Neviem si predstaviť svoj život bez nich.







Olívia spí na obed.Fíha nesmie chýbať.

Bociany. Kvôli nim, som šla ráno na strechu.

Naša krásna krajina. Koškovce.


Stelka a mamou.


Trnava.

Zákulisné foto ako fotím v Trnave. Fotené Erikom.



Blíži sa búrka.





Konečne sa vyjasnilo po dňoch dažďa a bolo vidieť mesiac dorastať.

Na oslave.

Elena čaká na hostí.




Dúha.


Zatmenie mesiaca.