Niekedy sa cítim zvláštne, keď pridávam na tento blog fotky z fotení. Som rada, že sa mi v poslednom čase nazbierali objednávky na nové svadby a fotenia, no ani v najtajnejšom sne by som si nepomyslela, že sa mi niekto ozve na fotenie svadby. Tento blog mal byť na začiatku založenia o oveľa niečom inom ako je teraz.
Práve v apríli som šla fotiť svoju tohtoročnú prvú svadbu. Taká nervózna som nebola ani na štátniciach minulý rok. Myslím si, že to ale dopadlo dobre a kto nevidel fotky, môžete si ich pozrieť tu.
Apríl ušiel rýchlo pomedzi prsty a asi je to tou náhlou zmenou počasia alebo každodennou rutinou. Stretávaním nových ľudí aspoň na chvíľu zabúdam na každodennosť a užívam si zdieľanie nových príbehov.
V teplom počasí si užívam skoro každodenné prechádzky s Lady a beriem to ako relax. Neviem prečo som to nepraktizovala už dávnejšie. Pohodlie domova a komfortná zóna bola (a niekedy je) pre mňa prijateľnejšia, aj keď v dôsledku človeka ubíja.
Čo ma tento mesiac naozaj štvalo je, že nefotím toľko spomienok, koľko by som chcela. Snažím sa nikdy sa nenaháňať a užívať si každý moment, ale potom zistím, že nemám nijaké fotky. Akoby som si energiu vyčerpala na foteniach a na "osobné" fotky nemám chuť. Musím to napraviť a to čo najskôr.
