July 2018

Milujem ten pocit, keď ma slnečné lúče bozkávajú po tvári. So zatvorenými očami si predstavujem akoby to bolo len tak lietať niekde inde, než som. Keď ich znova otvorím, musím sa poriadne porozhliadať kde sa vlastne nachádzam a zaostriť, pretože mi slnko skoro vypálilo oči. Sedím na balkóne a premýšľam, čo so životom.

Napriek tomu, že je slnečno a ja tam rada sedávam, idem do vnútra. Čakám na Olíviu, ktorá ma prísť na "prázdniny" a bude so mnou po prvýkrát sama spať. Teším sa, veď je to už veľké dievča. Došla s plným kufrom potrebných vecí na jeden deň: Fíha Tralala 2x, tričká, ponožky, pyžamko, tri zubné pasty a rôzne kefky... Strávili sme spolu krásny večer pozeraním videí na YouTube a na moje prekvapenie sme sa výborne vyspali. Na druhý deň sme šli na výlet do mesta a poobede vymýšľali rôzne somarinky.

Dni utekali ako voda. Ani som sa nenazdala a sedela som vo vlaku do Trnavy za Erikom. Teda nielen za ním, ale v sobotu ma čakalo fotenie svadby v Modre. Človek nikdy nevie čo má čakať, ale táto svadba bola úžasná. Maličká, ale zato plná skvelých ľudí, na ktorých budem spomínať ešte dlho. (fotky z tej svadby TU) K tomu sa mi naskytlo ísť fotiť aj malé fotenia v TT tak som šla.

Konečne sa mi podarilo nejako presvedčiť Erika, nech si spravíme spolu nejaké fotky. Aj sa nám to podarilo a to dokonca dve fotky!!! No je to lepšie ako nič. Čas s ním ubehol veľmi rýchlo. Neskutočne. Ani som si to nestihla užiť a sedela som naspať vo vlaku domov, pretože ma čakalo veľmi veľa práce s fotkami. Nechcem aby ľudia za nimi museli dlho čakať + som šla fotiť ďalšiu svadbu v sobotu, tak som si musela kopnúť do vrtule.

Keď pracujem, nemyslím na to, že ma niečo trápi. Čo i len odložím fotoaparát alebo notebook, som myšlienkami ďaleko pri Erikovi. Neskutočne mi chýba a niekedy by som dala hocičo za to, aby sme boli spolu. Vtedy idú dni pomaly. Dokonca aj počasie mi doprialo si s ním poplakať. Niekoľko dní za sebou sme mali búrky, niektoré slabšie, iné silné. Vtedy stále vyberiem hromničku a zapálim ju. Robíme to tak od nepamäti, stále keď je búrka.

Moja sestra s bratom mali tento mesiac narodeniny, tak sme to spolu troška oslávili. Je to super zakaždým, keď sa rodina zíde a trávime čas spolu. Je to na nezaplatenie a ďakujem Bohu, že sme tu všetci a zdraví. Neviem si predstaviť svoj život bez nich.

Olívia spí na obed.Fíha nesmie chýbať.

Bociany. Kvôli nim, som šla ráno na strechu.

Naša krásna krajina. Koškovce.

Stelka a mamou.

Trnava.

Zákulisné foto ako fotím v Trnave. Fotené Erikom.

Blíži sa búrka.

Konečne sa vyjasnilo po dňoch dažďa a bolo vidieť mesiac dorastať.

Na oslave.

Elena čaká na hostí.

Dúha.

Zatmenie mesiaca.

June 2018

Počasie v júni sa troška zbláznilo. Z počiatku sa ešte držali teploty okolo 30 stupňov, no potom klesla teplota na max. 15 stupňov. Tento mesiac som prvýkrát cestovala na Záhorie. Bolo to celkom zaujímavé dobrodružstvo a keď si spočítam, že som kvôli tomu cestovala viac ako 10 hodín, som sama prekvapená, že som to vydržala. No oplatilo sa, pretože som zažila jednú úžasnú svadbu (fotky si môžete pozrieť TU) a fotenie v levanduľovom poli, čo bol tiež krásny zážitok (fotky TU).

Potom som v Trnave bola asi 2 týždne, pracovala som na fotkách z fotení, šla na ďalšie fotenia a dookola ako stále. S Erikom sme oslávili jeho narodeniny a užili si konečne čas len pre nás. :*

Potom som prišla kvôli foteniam domov, prvýkrát som šla na Domašu a skoro celý mesiac sa niesol v pracovnej nálade. Fotenia v škole, škôlke, rodinky, páriky. Také to moje, čo si užívam najviac. Keďže počasie ako som spomínala, sa zbláznilo, zrušili sa mi nejaké fotenia, ale nevadí, verím, že nasledujúci mesiac mi prinesie niečo nové.

Začala som booking na svadby 2019, a som prekvapená, že sa ľudia ozývajú už aj na rok 2020.

 Život je krásny len si to treba vsugerovať do hlavy.

28

Ja a Erik, január 2014

15.6.2018

V tento deň pred 28 rokmi si sa narodil do sveta.

Neexistuje žiaden spôsob ako vysvetliť ako veľmi Ťa milujem. Pravdou je, že Ťa milujem viac ako ktorýkoľvek človek môže milovať iného. Niekedy mám pocit, že ešte viac. Prvýkrát sme sa stretli (po nekonečných mesiacoch písania) a bolo to to najkrajšie, čo sa mi kedy stalo. Každý jeden deň čo sme spolu je nádherný a neskutočne magický. Milujem Ťa tak nezištne a bezpodmienečne, navždy. Ukázal si mi toľko úžasných vecí a myslím, že sa mám od teba ešte veľa čo učiť.


Všetko najlepšie k narodeninám môj drahý, môj najlepší priateľ.

May 2018

 (ak bol apríl biedny na fotky, tak máj je ešte biednejší) 

V máji nebolo pre mňa horšieho zistenia, keď som dopísala blogpost o apríli, že z mája nemám skoro žiadne fotky. Bol to presne posledný deň mája a už sa nič nedalo robiť. Práve som sa balila na cestu, ale to je už post o niečom inom. To je tak, keď si veci nechávam na poslednú chvíľu a hovorím si, že mám čas a v podstate ho nemám a potom plačem nad rozliatym mliekom.

V máji som veľa času strávila vonku, či už s neterkami, psom alebo na fotení. Napriek pribúdajúcim foteniam a práce na notebooku sa snažím aspoň raz ísť vonku na prechádzku. Máj bol horúci, mesiac  magický a hviezdy neskutočné žiarivé.

Moja biedna škoda, že som si až na konci mája uvedomila moju chybu a fotila som menej. Nevadí človek sa učí na vlastných chybách a stále má čas uvedomiť si to.